Ekonomická amputácia alebo plnou parou vzad

Autor: Jana Vaneková | 8.12.2013 o 14:33 | (upravené 8.12.2013 o 22:03) Karma článku: 10,74 | Prečítané:  268x

„Tak máme levicovou vládu, co se činí, paní Műllerová. Já zažil před mnoha léty jednu nämlich takovou", asi takto by komentoval Švejk dennodenné správy o nových alebo pripravovaných krokoch vlády na ozdravenie štátnych financií.

Nepripomínajú aj vám, hlavne tým skoršie narodeným, ekonomické opatrenia súčasnej vlády vtedajší „Súbor opatrení v sústave plánovitého riadenia...", ktorý bol vydávaný pravidelne k zjazdom komunistickej strany? Majú toľko spoločného, až ma šokuje, ako sa história opakuje.

Ako kedysi, tak aj dnes sú to opatrenia presadzované hlava-nehlava jednou vedúcou stranou pri absolútnej neúčasti opozície. Komunisti opozíciu zlikvidovali väznením, emigráciou, vraždami a ekonomickými prostriedkami, v súčasnosti sa naopak opozícia zlikvidovala sama a vlastnou neschopnosťou sa stáva marginálnou silou v politike. Aj teraz sa hasia problémy jednorazovými opatreniami, ktoré budú účinné najviac rok - dva (vtedy to bola päťročnica, teraz nebudú  mať  "pozitívny" účinok dokonca ani len jedno volebné obdobie). Ako vtedy sú neudržateľné a z dlhodobého hľadiska majú negatívny dopad na ekonomiku a budú na to doplácať ďalšie generácie. Rovnako ako komunisti tvrdia, že všetko robia len a len pre pospolitý ľud a na svoju obhajobu používajú demagógiu, prekrúcajú fakty a zatvárajú oči pred realitou.

Nedávno sa kriticky vyjadrila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, pretože v skutočnosti krátkodobé opatrenia, aké presadila vláda, vedú síce k dosiahnutiu nominálneho deficitu pod 3%, ale nie k jeho udržaniu a zároveň bude dochádzať k zvyšovaniu štrukturálneho deficitu, na čo upozorňuje aj Európska únia. Primárnym cieľom Únie je znižovanie štrukturálneho deficitu a nie nominálneho, pretože zjednodušene povedané do neho sa príjmy z jednorazových opatrení nezapočítavajú.

V Lisabonskej zmluve je zakotvená zásada subsidiarity, to znamená, že vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Každá členská krajina má teda vo svojej právomoci, akým spôsobom dosiahne ciele, na splnenie ktorých sa zaviazala. Samozrejme, že znižovanie rozpočtového deficitu krajín je jedna z najdôležitejších úloh, pretože má významné účinky do budúcnosti, ale jej úspech tkvie práve vo výbere prostriedkov, ktorými má byť tento cieľ dosiahnutý a tie by sa mali dotýkať aspoň strednodobého horizontu, inak je v podstate nesplniteľná.

„Tak nám přijali zákon, paní Műllerová", pomyslela som si spolu so Švejkom, keď parlament schválil novelu zákona o dani z príjmu, kde sa zaviedol nový titul tzv. daňová licencia a opätovne zmenil spôsob odpočtu daňových strát ako najdôležitejšie zmeny a novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, kde sa zákonom určuje povinnosť zvyšovania miezd cez kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj napriek nesúhlasu zamestnávateľa.

Po novele zákona o DPH, kde zavedením ohromujúcich pokút za chyby v kontrolnom výkaze, zase s chvályhodným zámerom zabrániť podvodom na DPH, mám pocit déjà vu. Ako dávnejšie komunisti, tak aj socialisti systematicky podsúvajú verejnosti myšlienku, že podnikatelia sú náš spoločný nepriateľ a vláda nás zo všetkých síl pred nimi ochraňuje. Vyvolávajú atmosféru, že všetci podnikatelia, či už právnické alebo fyzické osoby, sú zlodeji a podvodníci (viď princíp kolektívnej viny uplatňovaný napr. cez daňové licencie, ktoré spolu s ostatnými daňami a poplatkami dosahujú tisíce Eur a majú pre malé a začínajúce firmy zásadný význam), treba ich za to bez milosti trestať (viď napr. pokuty za chyby - nie úmyselné podvody - v kontrolnom výkaze DPH, ktoré sú likvidačné) a protiústavne im meniť pravidlá (viď napr. zmeny v spôsobe odpočtu daňových strát s jasnou retroaktivitou).

Socialisti zabudli, že nikdy v histórii ani štát (okrem miest v štátnej správe) ani odbory, pri všetkej úcte k ich práci, nikomu prácu nedali. Pracovné miesta, ktoré by zabezpečili ľuďom obživu na dlhšiu dobu a dali im pocit perspektívy, vždy vytvárali hlavne podnikatelia. Ohrozovanie, zneisťovanie, či kriminalizácia hlavne malých a stredných podnikateľov je práve ten zlý prostriedok, ktorý si vybrali socialisti na zníženie rozpočtového deficitu.

Podnikatelia sú nohy, ktoré používame a ak si amputujeme nohy, tak budeme síce ľahší, ale určite nebudeme rýchlejšie utekať.

Trošku si zažartujem a doženiem úvahu ad absurdum a vyjde mi, že ak vláda zlikviduje všetky pracovné miesta, všetci budeme upratovať ulice za aktivačný príspevok v rámci aktívnej politiky trhu práce.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?